Školský výlet

Dnes sme so spolužiakmi spomínali na naše školské výlety. Poviem vám, že sme sa pekne nasmiali na somarinách, čo sme povyvádzali. Napadlo ma sa s vami podeliť aspoň o tú, ako tak normálnu. Aj keď vlastne...Čítaj a pochopíš :D

Pre zoznámenie.. Na tejto fotke je Sia, Veronika, ja a Sima.

A na tejto je Sia a Barča.











Už ráno bolo dosť zaujímavé, keďže spolužiačka prišla s tým, že ju učiteľka ráno stretla, ako fajčí z elektronickej cigarety. Zobrala jej ju a dala druhej učiteľke, ktorá mala s nami ísť na výlet. Po troche škodoradostného smiechu sme nasadli do autobusu. Sedadlami sa ozývali najpopulárnejšie pesničky, ktoré vtedy frčali. Objavili sme toľko hudobného nadania v niektorých spolužiakoch... Ale nie, robím si srandu.. Všetci sme zneli jak uškriekané papagáje. Vtedy nám však bolo jedno, či niekto počúva naše vymyslené anglické slová.. Proste sme si to užívali. Prvá zastávka bola vo svete miniatúr v Ostrave. Bolo to tam fakt pekné. Baby porobili fotky a chalani skákali na trampolíne, odkiaľ ich učiteľky vyháňali. Keď už sme mali všetko prejdené, sadli sme si na lavičku a čakali na ostatných. Silvia si na výlet zobrala nový iPhone, ktorý stál okolo 850e. Požičala ho kamarátke, aby ním nafotila nejaké fotky. Na telefóne nebol žiadny obal, ani ochranná fólia. Ako sme tak sedeli na lavičke, pozerala som na malý mostík, cez ktorý bežala spolužiačka s telefónom v ruke. Zrazu sa ozvalo len buchnutie drevených parkiet a padnutie mobilu na zem. Všetci sme len sedeli a pozerali, čo sa vlastne stalo. Aľa bola vyvalená na zemi v takej polohe, že sme nevedeli, či sa vôbec pozbiera. Dnes sa na tom síce smejeme, ale zachovali sme sa ako totálni idioti. My baby, sme len pozerali, čo sa deje a ostatní si prezerali telefón, zatiaľ čo sa Aľa zbierala zo zeme. Našťastie sa jej nič nestalo, ale na telefóne boli škrabance. Silvia držala svoj telefón v ruke a oblieval ju studený pot. Nikto sa neopýtal Ali, či je v pohode, ale všetci sa pýtali Silvii, ako na to zareagujú jej rodičia a tak sme išli za ňou, či ju nič nebolí, no ju zaujímalo len, či je telefón okej. Ani sa nečudujem, keďže tá cena nebola najnižšia, ale telefón bol až na pár škrabacov v pohode, takže sme to ďalej neriešili a išli naspäť do autobusu.

 Znova sme predviedli naše hudobné nadanie level škriekajúce opice a vystúpili na parkovisku pred ZOO. Učky vybavili lístky a my sme sa rozdelili do skupiniek. Ja som bola so Simou a Verčou. Malo nás byť viac, ale nejak sme sa postrácali. Pozerali sme na rôzne zvieratá, ale na niektoré nikdy nezabudneme. Napríklad taký pštros, s ktorým sa chcela Veronika odfotiť. Postavila sa tesne ku zábradliu, kde bol aj pštros. Asi sa mu páčila, keďže sa ju snažil cez to zábradlie džobnúť. Fascinovalo nás, ako rýchlo dokáže ohnúť taký dlhý krk až ku Veronike. Ďalej sme sa išli pozrieť na leva a levicu. Najprv sa naháňali a potom zastavili pri sebe. Keď sa lev motal okolo levice a vrhol sa na ňu, umierali sme smiechom. Párenie levov sa nevidí len tak každý deň. Keď sa toto divadielko skončilo, zastavili sme pri zaujímavom papagájovi. Chceli sme ho počuť rozprávať, a tak sme skúšali rôzne vety, slová, na ktoré by reagoval. Počuť ho rozprávať sa nám síce nepodarilo, ale pri naklonení hlavy do strán, ju naklonil tiež. Len si nás predstavte stáť pred klietkou a nakláňať hlavy. Otočila som sa a videla pár chalanov, ako sa na nás smejú a začala som sa smiať tiež, ako vtipne to vyzerá. Povedala som to babám a tie sa otočili s tým, akí sú pekní. Boh vie, čo si museli pomyslieť. Otočili sme sa naspäť ku papagájovi a Sima sa s ním hrala tak, že pchala prsty do klietky. Doplatila na to, keď ju papagáj džobol. Dokonca nám prišlo že sa ten papagáj začal smiať. Potom sme videli nejaký temný les, v ktorom mali byť zvieratá. Vošli sme doňho, no nijaké zvieratá sme tam nevideli. Pokračovali sme stále po vychodenej cestičke, no zastavili sme, lebo cesta nikam neviedla. Potom sa nám nejak podarilo v tom lese stratiť. Nevedeli sme kade ísť naspäť. Nakoniec sme sa nejak dostali ku slonom. chvíľu sme na ne pozerali, no začalo nám škvŕkať v bruchu. Hľadali sme nejaké občerstvenie a po ceste sme stretli ostatné baby. Barča a Silvia sa pridali k nám. Chceli sme sa ísť niekam najesť, ale prešli okolo nás znova tí chalani. Rozdelili sme sa na dva tábory. Ja a Sima sme sa chceli ísť najesť. Silvia s Barčou sa chceli zoznámiť s chalanmi. Rozhodujúce slovo mala Verča a tá zvolila jedlo. Na polceste po všetkých výčitkách od Sii a Barči sme sa museli vrátiť a hľadať chalanov. Samozrejme, že už boli niekde úplne inde, takže sme ich už nikde nevideli. Potom nastal problém. Zabočili sme do nejakej malej jaskynky, ale bez Verči. Proste v jednom momente zmizla. Začali sme ju hľadať po celej ZOO. Po niekoľkých minútach sme ju konečne našli. Sedela na lavičke pri pštrosoch. Pokračovali sme ďalej. Najedli sme sa a išli si sadnúť na lavičky. Kúsok odtiaľ stáli znova tí istí chalani. Silvia nabrala sebavedomie, že sa ide zoznámiť. Pozdravila ich a spýtala sa čo robia. Chalani na ňu len pozerali, odzravili a po česky povedali , že idú na niečo vyliezť. Už si nepamätám na čo. My sme sa len smiali z diaľky, o čom sa s nimi asi rozpráva. Už jej došli nápady na otázky, tak sa vrátila ku nám a išli sme na detské ihrisko. Síce už nie sme najmenšie, no na ihrisku sme sa zabávali jak malé decká. Šmýkačka nebola nikdy zábavnejšia, ako vtedy. Potom sa baby od nás odpojili a znova sme boli len my tri.

 Našli sme nejakú kenguru, do ktorej môžete vliezť a odfotiť sa. Najprv išla Verča. Pofotili sme ju a potom išla Sima. Vliezla tam úplne celá. Doteraz nechápeme ako. Keď už bola vo vnútri, akurát išli smerom k nám nejakí chalani. Povedali sme Sime nech vyliezie, no keď povedala. že nemôže, lebo sa zasekla, vybuchli sme od smiechu. Chalani už boli kúsok od nás a Sima sa stále nevedela dostať z kengury von. Na poslednú chvíľu vyliezla a rýchlo sme zdrhali preč. Odvtedy už nikdy nelezie do malých otvorov.


To by bolo asi všetko o našom školskom výlete. Ak chceš vedieť o nových príspevkoch, nezabudni sledovať FB stránku: https://www.facebook.com/mojtinedzerskyblog/